Vzdelávanie zážitkom, nie obrazovkou.

Vybrali sme sa do zimnej prírody práve v období, keď sa k mrazu začína pridávať aj slnko. Deti mali možnosť pozorovať, objavovať a doslova sa dotknúť zimy – jej zmien, zákonitostí a tajomstiev. Spoločne sme skúmali skupenstvá vody – tuhé (sneh, ľad), tekuté (roztápajúci sa sneh) aj plynné (para z úst). Porovnávali sme, kde sa sneh topí rýchlejšie a prečo, prečo ho je viac na zemi ako na ceste, aj to, prečo sa snehuliak postupne stráca pred očami .

Zima nám otvorila veľa otázok:

Kam zmizli listy zo stromov?

Prečo nepočuť vtáky?

Prečo sú šišky rovnakých stromov také rozdielne a čo spôsobilo, že sa za deň rozvinuli?

Čo všetko vieme vyčítať zo snehu – stopy zvierat, ľudí či strojov?

Pozorovali sme kryštály snehu na tmavom papieri, skúšali, čo sa stane s vodou v balóne v mraze, a nakoniec sme sneh premenili na umelecké plátno. Maľovanie potravinárskymi farbami, pipetky a svetelné boxy podporili tvorivosť, jemnú motoriku a zmyslové vnímanie  Dotyk zimy bol o poznaní, kritickom myslení, experimentoch, pohybe na čerstvom vzduchu a o uvedomení si cyklickosti prírody. A hlavne – o radosti z objavovania